Keď jedného dňa zabalíte svoje veci do krabíc a vybalíte ich až o 300 km ďalej, v tom chaose ani nestihnete zaregistrovať, koľko zmien sa vo vašom živote naraz deje.
Dni, kedy toto všetko realizujete, sú výživné a náročné, plné nových situácií a emócií. Máte pocit, že plynú pomaly.
Až keď som si po tom všetkom sadla na už nie strečfóliou obalený gauč a pozrela sa, ako majú všetky tie veci svoje nové miesto, uvedomila som si, že neprešiel mesiac, ako som si myslela, ale vlastne len týždeň. Božský pocit aký výkon za ten krátky čas.
No a potom prišla tá chvíľa, kedy som rozbalila svoju yogamat a prvýkrát si v novom byte zacvičila.
Bol to moment, na ktorý som sa tešila fakt mesiace. Vedela som, že vtedy už bude celý ten proces za mnou. Po týždňovej pauze od akejkoľvek cielenej tréningovej aktivity som si myslela, že budem slabá ako čaj. Predsa len, síce som makala, ale v úplne inom slovazmysle. Na pravidelnú stravu nebol čas ani chuť. Nezjedla som čo mi prišlo pod ruku, ale jedla bolo menej, telo si nepýtalo. Išli aj nejaké kilá dole.
Opäť som sa ale utvrdila, že pauza od tréningu môže byť len prospešná. Jogu som si užila, svaly boli oddýchnuté a pamätali si, čo majú robiť. Uvidím, čo povedia pri silovom tréningu.
Môj nový pracovný priestor bol teda pokrstený a cítim, že som doma!