Rozhodli ste sa začať cvičiť, pustili si prvé video, ľahli si na podložku a ten cvik bol proste čudný, proti všetkým fyzikálnym zákonom. Vaše telo ho nevedelo vykonať. A možno sa to nestalo hneď pri prvom videu, ale pri desiatom. Tá situácia sa ale s určitosťou stala každému jednému z vás. Aj mne. Sú cviky, ktoré sú jednoduché a zároveň účinné. Ale sú aj cviky, ktoré sú technicky náročné a ešte účinnejšie.

Dôležitým aspektom pri cvičení je samozrejme sila a kondícia. Ale čo je ešte dôležitejšie? Technika.

Pretože môžete mať sily koľko chcete, ak neviete, ktorý sval máte pri cviku zapojiť, je vám na nič. Technika nie je niečo, čo má každý v krvi. Niekto ju chápe ľahšie, niekto ťažšie. Cvik teda nie je dôležité len vidieť, ale si ho aj vysvetliť. Zdanlivo môžete cvik cvičiť dobre, ale nakoniec vás z toho bude bolieť úplne iný sval ako ten, na ktorý je cvik zameraný. Keby len to, ale môžete si aj nechtiac ublížiť.

Existujú cviky izolované, pri ktorých sa snažíme posilňovať jeden sval alebo jednu konkrétnu svalovú skupinu. Také si môžete zacvičiť vo fitku, pomáhajú pri tom stroje, robia vám oporu, aby ste sa naozaj sústredili na ten „jeden sval“. Napríklad vám podopierajú chrbát, lakeť, môžete si sadnúť, atď… Je to vlastne jednoduchšie cvičenie, pri ktorom vám techniku vysvetlí tréner za 5 sekúnd, alebo, čo som už tiež videla, vôbec.

Čo ale má väčšie grády, je cvičenie bez týchto „pomôcok“. Samozrejme používate činky alebo iné náradie, no vašim hlavným nástrojom je vaše telo. Vtedy si viete komplexne zamakať. A tu už tá technika je alfou omegou. Bez pevného stredu tela (čo zjednodušene napísané tvorí chrbát, brucho a svalstvo panvového dna) sa nezaobídete. Slovo komplexne znamená, že pri cviku zapájate viacero svalových skupín. A to je predsa najlepšie na svete! Je to zároveň veľká sranda, pretože napríklad zdanlivo cvik len na ruky, vám úplne odpáli chrbát 🙂 Preto vo svojich tréningoch cvičím z 99% len takto.

Lebo súhra techniky a komplexnosti nám z tela robí jeden krásne fungujúci systém.

Aj tú techniku je nutné trénovať. Minimálne raz do týždňa vyzerá môj tréning tak, že jednu až dve hodiny len skúšam a cibrím techniku rôznych cvikov. Zdanlivo sa počas toho tréningu nikam neposúvam, ale o týždeň to skúsim znova a cvik je zrazu oveľa jednoduchší. Každým jedným tréningom sa posúvam k lepšiemu a dokonalejšiemu prevedeniu.

Či už ide o komplikované joga pózy, alebo základný drep, trénuj to! Nie dvakrát, ani trikrát, ale dovtedy, kým to nie je na 100%!